MINISTERIO DO TURISMO DE TIMOR LESTE

Governu Kontinua Sosa Produtu Lokal, Presiza Kualidade No Kuantidade


DILI – Governu liu husi Ministeriu Turizmu Comercio no Industria (MTCI) kontinua sosa nafatin produtu lokal ne’ebe mak agrikultor sira produz, maibe presiza agrikultor tomak garante kualidade no kuantidade produsaun.

Ba tinan ida ne’e (2010), produtu local ne’ebe mak sosa husi MTCI, barak liu husi Distritu 7 mak hanesan, Maliana, Viqueque, Suai, Lospalos, Baucau, Manufahi no Ainaro, distritu seluk seidauk.

Produtu ne’ebe tama makas husi distritu hirak ne’e mak hanesan, Hare no Batar hamutuk 2000 toneladas iha armagen Governu, no MTCI halo ona kooperasaun ho Ministeriu Edukasaun no Ministeriu Saude atu distribui produtu hirak iha tuir pedidu ne’ebe iha.

Inspektora Geral Alimentar e Ekonomio (IAE) Florentina Smith hateten liu husi konferensia ba imprensa, Sexta (08/10), iha salaun konferensia MTCI, kooperasaun ne’ebe MTCI halo ho ME ba merenda eskolar, maibe depende ba ME nia pedidu karik hakarak foremungu ka produtu seluk MTCI atende.

MTCI mos halo Kooperasaun ho Ministeriu Saude (MS) atu haré akordu iha tinan kotuk, para haré transformasaun aihan batar ba nutrisaun sei transforma ba batar ut. Kada fulan tolu sei fo 200 tonelada batar para atu hare oinsa MS halo kooperasaun ho Timor Global para halo prosesamentu batar ba batar ut ne’ebe ho kualidade as liu para fornese ba inan isin rua no labarik kiik ne’ebe falta nutrisaun. I nune’e mos halo kooperasaun ho MSS para halo distribuisaun apoio ba desastre naturais no tempu emergensia.

Nia haktuir, prosesu pagamentu ba kompania ida-idak tuir kuantidade no kualidade ne’ebe mak halo kontratu asina iha Inspesaun Alimentar Ekonomia. Tinan 2010 nafatin fo opurtunidade ba fornesedor sira atu hatama sira nia produtu local para husi minsteriu liliu gabineti ne’e sosa.

Produtu ne’ebe mak agora dadaun sira hatama mak hanesan batar, hare, foremungu, forekeli, koto no forerai. Aktividade kompras halao husi kompania 36 ne’ebe mak registadu atu halao aktividade kompras kona ba produtu lokal. Prosesu kompras balun hatama ona no balun seidauk. Fungsionario sira pronto simu produtu ne’ebe hatama husi fornesedor mai iha armagen governu nian.

IAE hatutan, prosesu sosa produtu lokal lao diak. Iha fulan Outobru tó Desembru sei fo nafatin oportunidade ba fornesedor sira atu hatama produtu mai iha governu. Aktividade ida ne’e, oras ne’e dadaun halo hela monitorizasaun, akompaniamentu no inspesaun makas kuando bainhira produtu ne’ebe tama mai kualidade ladiak no kuantidade la to governu la simu.

Nia dehan, agrikultor barak mak kestiona kona ba sira nia produtu local ne’ebe mak produs ona maibe husi parte MTCI nian la ba sosa. Ne’ebe ida ne’emak sempre sai preokupasaun ba povu agrikultor sira,” tenik Florentina Smit. Media MTCI

You can leave a response, or trackback from your own site.